Svojej fantázii dávam krídla a srdcu dvere dokorán :o) Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Zrkadlo mojej mysle, Poviedky, Poézia
Stojím v skupinke nudne postávajúcivh ľudí a spolu s tými sivými zmraštenými tvárami vytváram agregát čakajúci na autobus a utľapkávajúci si sneh pod vlastnými nohami.Pocit vystátia diery.Scéna akoby vystrihnutá z čias, keď telka poznala len farby šachovnice.Šachovnice života.A aj tentokrát ma ťah jedného z panáčikov nemilo prekvapil.Zlý ťah.Nečakaný.
Je to už raz tak.Z každej strany na nás dolieha množstvo informácií."Chúďa mozog!" hovorím si,keď si uvedomím,koľko úsilia musí denne vynaložiť.
Dnes som si prečítala výrok,ktorý vo mne zanechal silné pocity a prinútil ma premýšľať. ,,Ak zistíme,že nám ostáva už len 5 minút na to,aby sme povedali všetko,čo sme chceli povedať,všetky telefónne búdky budú obsadené ľuďmi,ktorí budú zajakavo hovoriť ostatným,že ich milujú". (Christopher Morley)
Naposledy som ju navštívila pred dvomi rokmi.A zrazu som tam stála,ani neviem ako.Skrátka som cítila neuveriteľnú potrebu navštíviť ju,našu malú dedinskú knižnicu.
Už celkom utíchla ale verní fanúšici sa nájdu vždy.Ľudia,v ktorých kniha o láske medzi upírom a Bellou silne utkvela.Podľa môjho názoru sa túto knihu dá buď milovať alebo nenávidieť.
?Ten čas ale rýchlo letí´.Túto vetu počujeme minimálne jeden krát do dňa.Plynutie času je totižto veľmi neúprosná záležitosť.
Autobusy mi poskytujú neuveriteľne pestrý tok myšlienok.A keď už nič iné,aspoň toto milujem na tom nezmyselnom posedávaní na modrých sedadlách preplneného autobusu.
